VIERA BEZ SKUTKOV JE MŔTVA
(z homílie o. Jána Majerníka)

„Viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jak2,14-26) S touto staťou mal Luther veľké ťažkosti. Pretože sa krížila s jeho tézou, že človek je ospravedlnený iba z viery. Ale ako telo je mŕtve bez ducha, tak aj viera je mŕtva bez skutkov. Môžeme povedať, že dušou našej viery sú skutky.
I v našom živote sme najprv pokrstení, ale tým skutočným krstom ohňom prechádzame celý život. Jedna vec je viera ako plamienok a druhá vec je viera ako činorodá láska.

Jakub nám dáva za príklad Abraháma, ktorý uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Ale keby Abrahám nebol nechal rodný Ur a nešiel do krajiny, ktorú mu Boh ukázal alebo keby Abrahám nebol obetoval Izáka, keby povedal Bohu „radšej poľav zo svojich nárokov, nájdeme spolu iné vhodné riešenie“, nebol by to dôkaz viery. Sú to skutky, ktoré sú dôležité.

I samotný Ježiš, keď je v spore so svojimi protivníkmi, hovorí „Keď už v nič iné neveríte, aspoň v moje skutky verte!“

Pamätám si, že za komunistov nás cibrili tak, že každý deň by sme mali urobiť jeden dobrý skutok. Mali pravdu. Neprieči sa to kresťanskej teológii ani spiritualite, i keď to povedali komunisti.

Hľadajme teda konkrétne skutky lásky, služby. Pretože na základe konkrétnosti nás ľudia klasifikujú ako kresťanov. A tu máme každý z nás čo robiť. Vôbec nie je pravda, že kresťanská viera je sterilná, že je to rojčenie po Bohu – je to veľmi konkrétna akcia. Božie kráľovstvo sa v nás nikdy nerealizuje, keď neurobíme niečo dobré ľuďom okolo nás. Intenzita a ochota urobiť niečo dobré iným je vizitkou kresťanskej viery. Bol som hladný a dali ste mi jesť, smädný a dali ste mi piť...